História mikroprocesorov siaha až po vznik prvých počítačov vôbec. Prvé počítače vznikli už počas 2. svetovej vojny. Britský elektronický kryptovací analizačný stroj COLOSSUS rozlúštil nacistický kódovací stroj ENIGMA, čo veľmi prispelo k tomu, že spojenci vyhrali vojnu. Tieto stroje už mali pomerne blízko k počítačom, no slovom počítač ich ešte nebolo možné označovať.
V roku 1946 – ENIAC prvý programom ovládaný elektrónkový počítač. Bol zostrojený na Pennsylvánskej univerzite v USA. Bol určený na výpočet balistických dráh striel kanónov. Elektrónky boli práve príčinou, prečo sa veľmi zahrieval, zaberal veľmi veľa priestoru (okolo 100 m štvorcových) a často sa kazil.
Veľký pokrok znamenalo vynájdenie tranzistoru v r. 1947 a jeho lacnejšej a spoľahlivejšej varianty v r. 1950, ktorou bol plošný tranzistor. Tranzistory však tiež mali nevýhodu a to, že to boli oddelené súčiastky a museli sa vzájomne prepojovať. Toto vyriešil v r. 1958 integrovaný obvod, čo nie je nič iné, ako husto vedľa seba naukladané tranzistory v jednej súčiastke.Rok 1961: vznikli plošné dosky, na ktorých boli integrované obvody spájané už hliníkovým filmom namiesto drótov = ďalší pokrok. Teraz už bolo všetko pripravené na vznik mikroprocesora.
Všetko sa začalo rokom 1969, kedy japonská firma Busicom, ktorá sa zaoberala výrobou kalkulačiek, požiadala firmu Intel, aby pre ňu vyvorila sústavu 12 čipov schopných vykonávať logické operácie a pamätať si dáta. Tedovi Hoffovi, inžinierovi Intelu, sa tento nápad nezdal byť efektívny, jeho riešenie bolo zjednodušiť dizajn vytvoriť programovateľný procesor.
Spolu s Federicom Fagginom a Stanom Mazorom vytvoril čip obsahujúci vlastnú pamäť ROM, v ktorej bol uložený program, pamäť RAM pre spracovávanie dát, vstupno-výstupné zariadenie a nemenovanú 4-bitovú procesnú jednotku, čo sa zapísalo do histórie ako mikroprocesor Intel 4004. Skladal sa z 2300 tranzistorov a bol schopný konať 60 000 inštrukcií za sekundu a bol teda výkonom na rovnakej úrovni ako ENIAC, pričom tranzistory samotné zaberali plochu asi 4 mm štvorcové.
Mimochodom firma Intel, čiže Integrated electronics, bola založená v roku 1968, pôvodne sa volala M&N Electronics.
V roku 1701vynález EPROM (erasable programmable read-only memory), čiže prepisovateľná ROM pamäť, čo v praxi znamenalo, že sa dal meniť program procesora , veľmi pridal na jeho praktickosti a mnohostrannosti (predtým sa dal použiť len do kalkulačiek firmy Busicom).
1972 – Intel vytvoril 8008, prvý 8-bitový mikroprocesor so schopnosťou spracovávať alfanumerické znaky, čiže to bolo vylepšenie voči čiste numericky orientovanému 4004.
1974 – na trh prichádza 8080 so schopnosťou vykonať 290 000 inštrukcií za sekundu a adresovať 64 kB pamäte. Tento procesor bol použitý aj v počítači, ktorý uvidel svetlo sveta v r. 1975 a volal sa Altair 8800 – prvý osobný počítač – dosiahol veľmi vysokého rozšírenia práve vďaka jeho nízkej cene: $395. V roku 1980 stál už procesor 8080 iba $5. U nás, teda vtedy ešte v RVHP sa tiež tento procesor používal na výrobu počítačov radu PMD 85. Riadiaca zbernica tohto procesora mala šírku 8 bitov a adresná 16.
1978 – prichádza 8086 – procesor, ktorý mal 16 bitovú dátovú a 20 bitovú adresnú zbernicu bol teda schopný adresovať až 1 MB pamäte. Zaujímavé bolo prečo práve 20 bitov – také nie ôsmi deliteľné číslo. 24 alebo nebodaj 32 bitov sa zdalo byť na tú dobu príliš veľa, tak sa rozhodli, že 20 bitov bude úplne stačiť. Ale práve tento fakt, zapríčinil vznik segmentovej štruktúry pamäte, kvôli spätnej kompatibilite. Pamäť bola teda rozdelená na tzv. segmenty. Každé miesto je v pamäti jednoznačne dané segmentom a tzv. offsetom teda oblasťou v rámci segmentu. Segment aj offset boli 16 bitové čísla a spolu teda dávajú logickú adresu – teda nejaké určité miesto v pamäti. Procesor si ich však automaticky prekladá na 20 bitovú adresu tak, že posunie 4 bity segmentu doľava a k takto vzniknutému číslu pripočíta offset. Počítač s týmto procesorom sa označoval IBM PC. Všetky nasledujúce procesory už boli spätne kompatibilné, čo znamená, že museli byť robené podporujem tak, aby programy napísané pre procesor 8086 sa dali spustiť aj na jeho nasledovníkoch.
1979 – 8088 – tento procesor bol komerčným ťahom firmy Intel, ktorá zistila, že procesor 8086 sa slabo predáva, kvôli jeho vysokej cene a tak dala na trh tento procesor, ktorý sa navonok správal ako 8 – bitový, no jeho vnútorná architektúra bola 16 – bitová, bol samozrejme pomalší, ale o dosť lacnejší. Počítače s týmto procesorom sa označovali PC XT.